Mykologická poradňa

Dajú sa huby pestovať na záhradke?

Niektoré druhy, napríklad pečiarky, hliva ustricová, húževnatec jedlý alebo golierovka slamomilná, ktoré rastú na odumretom rastlinnom materiáli, sa dajú pestovať. Správy o tom, že niekto si pestuje na záhradke dubáky, sú však veľmi pochybné, pretože tieto sú mykorízne, čo znamená, že aby mohli žiť, musí sa ich podhubie spojiť k koreňmi určitého druhu stromu.

Aké je využitie drevokazných húb?

Drevokazné huby v širšom slova zmysle zahŕňajú aj také druhy ako podpňovka obyčajná, ktoré sú chutné a jedlé. Aj z tých "pravých" drevokazných húb sa niektoré druhy dajú konzumovať, pravda za predpokladu, že sú ich plodnice mladé a mäkké. Medzi také huby patrí napríklad vejárovec obrovský, sírovec obyčajný, pečeňovec dubový, či kučierka veľká. Platí však zásada, že ak sú huby aj normálne ťažko stráviteľné, o drevokazných je to pravda dvojnásobne.

Kde sú na Slovensku mykologické poradne?

Od mája fungujú hubárske poradne v Bratislave, Liptovskom Mikuláši a Košiciach. BRATISLAVA
otvorené každý pondelok od 15:00 do 17:00.
Slovenské národné múzeum, Vajanského nábrežie 2 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
otvorené každý pondelok od 15:00 do 17:00.
Budova SZOPK, Hodžova 9 KOŠICE
otvorené každý pondelok od 16.00 do 18.00
budova Hygienického ústavu
Rooseveltova ulica

Z ktorých u nás rastúcich druhov sa dajú získať halucinogénne látky?

Z húb, ktoré sa v svetovej literatúre uvádzajú ako halucinogénne u nás rastie muchotrávka červená, ktorá však v našich podmienkach nemá dostatok psychoaktívnych látok a niektoré druhy holohlavcov (napr. Psilocybe bohemica). Väčšina halucinogénnych húb je však zároveň aj jedovatá a každý, kto sa pokúša o ich konzumáciu riskuje vlastné zdravie. Toxíny húb patria medzi najzložitejšie látky v prírode a vo väčšine prípadov nepoznáme presný mechanizmus ich účinku a teda ani vhodný spôsob liečby.

Aký je maximálny počet lysohláviek / obsah psylocibínu, ktorý je možný človek zniesť? Aký je priemerný obsah psylocibínu v lysohlávkach, ktoré rastú na Slovensku? Minulú jeseň bola teda poriadna úroda v celých Malých Karpatoch a podľa mojich skúseností boli hríbiky dostatočne halucinogénne.

Lysohlávky, po slovensky holohlavce, sú halucinogénne druhy, obsahujúce látky príbuzné LSD. Poznáme ich niekoľko desiatok druhov a obsah psychoaktívnych látok v nich je veľmi premenlivý. Zhruba možno povedať, že druhy, ktoré intenzívne modrejú majú vyšší obsah týchto látok. Ťažko povedať, koľko znesie človek maximálne. Dá sa na ne privyknúť a človek, ktorý ich konzumuje pravidelne znesie niekoľkonásobne vyššie dávky ako ten, kto ich konzumuje po prvý krát. Experimentovanie s vysokými dávkami je však mimoriadne nebezpečné, pretože vyvolávajú stavy úzkosti, ktoré môžu človeka doviesť až k pokusom o samovraždu. Holohlavce vo všeobecnosti neslobodno podceňovať, pretože aj keď údajne na ne nevzniká fyziologická závislosť, pôsobia priamo na psychiku človeka a menia ju. V niektorých prípadoch môžu odštartovať vznik schizofrénie, či iných duševných chorôb. Priemerný obsah psychoaktívnych látok v slovenských druhoch sa pohybuje od 1% v sušine až po nulu.

Je lysohlávka česká huba? Ako sa dá upravovať, variť, smažiť, sušiť? Kde sa na Slovensku vyskytuje?

Lysohlávky, po slovensky holohlavce (Psilocybe), rastú aj v Čechách a na Slovensku. Tieto huby rastú predovšetkým na rozkladajúcom sa biologickom materiáli (trus, hnilé drevo a pod.), sú však pomerne zriedkavé a ich výskyt nie je viazaný na žiadnu konkrétnu lokalitu. Nie sú jedlé, a teda ich nemožno upravovať na konzum. V posledných rokoch rastie o ne záujem ako o halucinogénne huby, väčšina u nás rastúcich druhov však psychoaktívne látky neobsahuje.

Je to peciarka dvojvytrusova? Nasiel som 28.5.2012 vecer v zahrade, vonala ako peciarky z obchodu. OBR 323227 , OBR 323229 Dakujem za odpoved.